Zbierka pre Sestry Matky Terezy

Každoročná zbierka trvanlivých potravín pre Sestry Matky Terezy sa uskutoční aj tento rok. Bude prebiehať v dňoch od 12.10. do 19.10.2015. Ak Vám bola dopriata bohatá úroda zeleniny, alebo ovocia, máte šancu podeliť sa s ľuďmi, ktorí sa ocitli v núdzi. Darovať môžete aj strukoviny, múku, ryžu, cestoviny, ale i po domácky vyrobené zaváraniny… Svoje milodary môžete odovzdať v kancelárii Charitasu denne hodinu pred sv. omšou, alebo na OÚ počas stránkových hodín, prípadne kontaktujte Charitas Budmerice.

Rehoľná spoločnosť MC – Misionárky Lásky – Sestry Matky Terezy sa zameriava predovšetkým na pomoc najbiednejším v zmysle utíšenia Ježišovho smädu po láske, keď povedal na kríži: „Žíznim!“.

Doma o mne vedia, že som milionár – a zrazu toto?
Sestry Matky Terezy sú milé, ale neoblomné. „Nerozprávame o tom, čo robíme. Ak to chcete vedieť, príďte sa pozrieť. O tretej dávame ľuďom obed,“ bezchybnou slovenčinou hovorí malá usmievavá Indka.
Charitné a socializačné centrum Betlehem, ukryté uprostred bratislavského sídliska Petržalka, prezradí rad čakajúcich ľudí. V ruke plastiková fľaša na čaj, v igelitkách celý svoj majetok. Väčšina bezdomovcov, ktorí sa prišli najesť a zohriať, sú chlapi, ale v rade čaká aj známa bratislavská žobráčka, ktorá kvílivo pýta na jedlo v centre mesta. Niektorí stoja ticho a osamelo. Vysoký pán s koženou brašnou sa tvári, že je tu len náhodou.
Skupinka mužov hodnotí, kto zohnal najlepšie topánky a hádajú sa, ktoré víno sa najlepšie hodí s Alpou. Presne o tretej sa otvoria dvere a dav päťdesiatich bezdomovcov sa pomaly sunie do veľkej jedálne. Rehoľné sestry pri vchode kontrolujú, či nikto nie je opitý. Okrem drobných mníšok je v jedálni už len študent teológie a hromadná roztržka by nemusela dopadnúť dobre. Nik však nevyzerá na to, že sa má chuť biť, bezdomovci sa slušne zdravia a trpezlivo čakajú na miesto. Mníška zatlieska, zavelí ticho a budúci farár začne čítať z Biblie o slovách, ktoré sa dajú zneužiť, ak im dáme iný význam. Vlasatí, mladí, starí, červení, hladní chlapi hľadia pred seba do prázdna, až sa zdá, že rozmýšľajú o kázni. Potom sa všetci postavia a pomodlia Otčenáš a konečne sa na stoly roznáša chlieb.
Myslí si, mladý teológ, že bezdomovci počúvajú, čo im káže? Chlapec s briadkou sa usmeje: „Asi nie, ale stále lepšie toto, ako nič, že?“ Podáva naberačku na čaj a ukazuje smerom k podnosom s pohármi. Každý tu má svoje miesto a úlohu: niektorí čakajú na obed, iní nosia obrovské hrnce alebo vybavujú chorým kamarátom povolenie ostať v Betleheme aspoň dva-tri dni, kým sa nepozbierajú po operácii alebo po chorobe.
Mladý chalan odhalil, čo tam chceme, vrtí hlavou a potichu hovorí: „Nesmiete tu fotiť! Nemôžem sa objaviť v novinách, keby ma tam zbadal otec, okamžite sadne na vlak a odvlečie ma domov.“
Po hustej gulášovej polievke si ľudia z ulice pýtajú čaj do fľašiek a nosia riad do kuchyne, kde ho umývajú mníšky. Medzi rečou opäť kladieme otázku, čo je to chudoba a či sa jej treba báť. Usmievavá černoška nekompromisne vycerí zuby: „My nesmieme nič hovoriť, máme svoju prácu. Chcete vedieť, čo je chudoba, choďte sa porozprávať s tými, čo tak žijú.“ Chlapi v stredných rokoch sa ešte bavia pri dlhom drevenom stole. O svojej chudobe radi porozprávajú, lebo už nemajú čo stratiť. Sami sa bavia na šokujúcom charaktere svojich odpovedí: „Keď ste na ulici, prestane vám prekážať, že oblečenie nájdete v kontajneri, že jete jedlo z koša. Neprekáža vám už, že ste špinavý a smrdíte.“
„Či sa bojíme chudoby?“ pýta sa muž oblečený len v koženkovej bunde. „Každý sa bojí chudoby, ale my sa už nemáme čoho báť,“ dodáva s akousi hrdosťou v hlase. Aspoň táto istota mu zostala.
„Dá sa žiť aj tak, človek vie prežiť stále,“ pridáva sa bradatý mužík s veselými očami. „Ale chýba nám spánok. Teplo, v ktorom by sa dalo spať.“
Misionárky lásky, ako sa rád volá, doumývali riad a prišli k stolu naznačiť, že je čas odísť. Pred vchodom skúša bezdomovec vyjednať kšeft: nechá sa odfotiť za dvadsať korún. Načiahne sa po bankovke, ale potom si to rozmyslí: „Keby som nebol z dediny, ale z mesta, pokojne si ma foť. Lenže doma všetci vedia, že som milionár – a zrazu by videli toto?!“ rozrehoce sa, a mizne medzi paneláky.
DENISA VOLOŠČUKOVÁ | SME

Adresa:
Sestry Matky Terezy
Rovniankova 10
85102 Bratislava Petržalka
tel.: 02/63810754

zdieľajte ...Share on Google+Email this to someoneTweet about this on TwitterShare on Facebook